Branislava Bystrianskeho poznajú diváci z divadla aj z televíznych projektov, medzi ktoré patria Kutyil s.r.o. či Panelák. Za dlhoročnou hereckou kariérou sa však skrýva prekážka, s ktorou sa 54-ročný umelec stretáva už od detstva. Otvorene priznal, že má dyslexiu a jej dôsledky cíti pri práci dodnes.
Keďže práca herca stojí vo veľkej miere na texte, Bystriansky si musel počas rokov vytvoriť vlastný systém. Ak dostane scenár v dostatočnom predstihu, dokáže sa pripraviť a situáciu zvládnuť. Oveľa komplikovanejšie sú chvíle, keď musí pracovať s neznámym textom prakticky okamžite.
Náročné sú preňho najmä prvé čítacie skúšky v divadle. Text potrebuje dostať skôr, aby si ho mohol pokojne prejsť. Režiséri ho však podľa jeho slov neraz poskytnú až na poslednú chvíľu, čo mu prípravu výrazne sťažuje.
Ešte väčšiu prekážku predstavuje dabing. Bystriansky priznal, že takéto pracovné ponuky zámerne odmieta a otvorene hovorí, že tento druh práce nedokáže robiť tak, ako by potreboval. Dokonca dostal ponuku na veľký seriál, nad ktorou tri dni premýšľal. Nie však preto, či ju prijme, ale ako vysvetlí svoje odmietnutie, pretože vedel, že dabing preňho nebude zvládnuteľný.
Úplne inú skúsenosť má s rozhlasovou tvorbou. Tam herci dostávajú scenáre vopred, takže má dostatok času oboznámiť sa s obsahom. Výrazne mu pomáha aj to, keď presne chápe význam toho, čo číta.
Ako vysvetlil, keď pozná obsah textu, jeho mozog sa môže viac sústrediť na význam a menej na jednotlivé písmená. Aj keď pri čítaní zamení slová alebo ich nepovie úplne presne, dokáže sa orientovať podľa toho, čo má daná pasáž vyjadrovať.
Prvé problémy pritom zažíval už ako dieťa. Keď nedávno našiel svoje staré vysvedčenia, všimol si, že ako jediný v triede dostal dvojku. V tom čase podľa neho učiteľka nerozpoznala, že môže ísť o dyslexiu. Jeho ťažkosti s čítaním boli jednoducho hodnotené horšou známkou a o samotnej poruche sa vtedy takmer nehovorilo.
Bystriansky opísal aj to, čo sa pri čítaní odohráva v jeho hlave. Písmená v slove sa mu môžu poprehadzovať a mozog z nich následne vytvorí úplne iné slovo. Podobné komplikácie nezažíva iba pri písmenách.
Problém sa objavuje aj pri číslach. Ako príklad uviedol overovacie kódy používané pri internet bankingu. Pri ich prepisovaní môže jednotlivé číslice veľmi ľahko zameniť alebo poprehadzovať.
Až neskôr v živote si podľa vlastných slov uvedomil, že dyslexia nie je niečo, za čo by sa mal hanbiť. Pri rozhlasových hrách si preto pomáha aj tým, že sa snaží čo najväčšiu časť scenára naučiť naspamäť a obmedziť množstvo textu, ktoré musí priamo čítať.
Zároveň upozorňuje, že nie je jediným hercom s dyslexiou. Každý človek si však musí nájsť vlastný spôsob, ako s ňou pracovať. Dyslexia je porucha učenia, ktorá môže spôsobovať ťažkosti pri správnom čítaní či písaní slov. Výskum zároveň poukazuje na genetickú zložku a na to, že ide o komplexnú vlastnosť, ktorú nemožno vysvetliť jedinou oblasťou mozgu alebo jedným génom.
Bystrianskeho skúsenosť tak ukazuje zvláštny paradox jeho profesie – celý život pracuje práve s textom, ktorý preňho zároveň predstavuje jednu z najväčších každodenných výziev. Je obdivuhodné odmietnuť veľkú pracovnú príležitosť a otvorene priznať svoje limity, alebo by mal herec skúsiť prekonať aj takúto prekážku za každú cenu?
Dajte vedieť, ako to vnímate vy. Napíšte svoj názor do komentárov.
