Renáta Názlerová sa po dlhšom čase objavila v spoločnosti a pozornosť pútala svojou výraznou premenou. Bývalá televízna tvár známa zo Súdnej siene otvorene prehovorila o svojej hmotnosti, pohybe aj o tom, čo je pre ňu pri zmene životného štýlu najdôležitejšie.
Spisovateľka a moderátorka zároveň ukázala, že ani po zmene postavy neprišla o svoj typický nadhľad. Na otázku, čo považuje za svoju najväčšiu extravaganciu, odpovedala jednoznačne.
„Ani môj vek, ani moja váha ma neobmedzujú, keď si chcem niečo obliecť. A naozaj mi je jedno, kto si čo myslí,“ vyhlásila.
Hmotnosť sa jej mení, rozdiel je však výrazný
Renáta sa netají tým, že jej cesta nie je dokonale priamočiara. Hmotnosť podľa nej prirodzene kolíše a sama preto nerada pracuje s jedným úplne presným číslom.
„Je to taká pohyblivá stupnica, pretože idem hore, dole, hore, dole… Ale povedzme, že k dnešnému dňu je to približne 40 kíl. Plus-mínus,“ prezradila.
Za jej premenou stojí dlhodobejšia snaha. Názlerová sa usiluje cvičiť približne trikrát týždenne a zároveň si dáva pozor na jedálniček.
Najväčšia práca sa podľa nej odohráva v hlave
Samotný pohyb však nepovažuje za jedinú dôležitú časť svojej cesty. Veľkú úlohu podľa nej zohráva nastavenie mysle a schopnosť vrátiť sa k svojmu režimu aj po dni, keď sa jej ho nepodarí dodržať.
„Moja hlava musí byť stále nastavená na to, aby som nejedla to, čo nemám. A keď povolím – pretože také dni prídu – potom si musím nájsť deň, keď to zase dokážem vykompenzovať,“ vysvetlila.
Pri stravovaní sa snaží sledovať svoj kalorický príjem. Ak si jeden deň dopraje viac, ďalšie dni sa jednoducho pokúsi vrátiť k bežnému režimu.
Dôležité je pre ňu aj to, aby sa za jednotlivé zaváhania netrestala a nevytvárala si z nich zbytočné výčitky.
Keď dostala otázku, či sa niekedy za jedlo trestala, reagovala s humorom: „Vyzerám na to? Určite, určite nie.“
Renáta si tak svoju premenu nastavila ako dlhodobý proces, v ktorom podľa vlastných slov nechýba pravidelný pohyb, kontrola stravovania, ale ani priestor na dni, keď všetko nejde podľa plánu. Je podľa vás pri podobnej zmene dôležitejšia prísna disciplína, alebo schopnosť dopriať si občas voľnejší deň a potom pokračovať ďalej?
