Sanitka zmizla za bránou vily a v dome zostalo neprirodzené ticho.
Nikto sa už nerozprával o Vianociach.
Nikto si nesadol späť za stôl.
Všetci sledovali iba Valériu.
Akoby bola vinná ešte skôr, než sa začalo vyšetrovanie.
Vyšetrovateľ Marek Novotný si však všimol niečo, čo ostatným uniklo.
Terézia sa stále pozerala smerom k chodbe.
Nie k nemocnici.
Nie k synovi.
Ale ku schodisku vedúcemu na poschodie.
Akoby sa bála, že tam niekto vojde.
„Prehľadáme celý dom,“ povedal pokojne.
Terézia okamžite predstierala úsmev.
„Samozrejme. Nemáme čo skrývať.“
Valéria sa na ňu iba pozrela.
Za päť rokov manželstva poznala ten úsmev až príliš dobre.
Bol to úsmev, ktorý Terézia nasadzovala vždy, keď klamala.
Policajti začali systematicky fotografovať každú miestnosť.
Jedáleň.
Kuchyňu.
Komoru.
Pracovňu.
Potom prišli do malej miestnosti vedľa schodiska.
Na stene visel monitor domáceho bezpečnostného systému.
Bol vypnutý.
„Prečo je odpojený?“ spýtal sa Marek.
Fernanda pokrčila plecami.
„Pokazil sa asi pred mesiacom.“
Valéria okamžite nesúhlasila.
„Nie.“
Všetci sa na ňu otočili.
„Pred tromi dňami som cez mobil kontrolovala záhradu. Fungoval.“
Vyšetrovateľ sa pozrel na technika.
„Odpojte disk.“
O desať minút neskôr technik vytiahol z rekordéra pevný disk.
Na jeho povrchu bola tenká vrstva prachu.
Nikto sa ho nesnažil zničiť.
Len odpojiť.
„Ak budú dáta v poriadku, máme záznam za posledných tridsať dní.“
Terézia prvýkrát stratila farbu v tvári.
„Načo vám budú staré videá?“
Marek sa na ňu pokojne pozrel.
„To rozhodneme my.“
Medzitým prišla správa z nemocnice.
Aleksander bol stabilizovaný.
Lekári potvrdili, že jeho stav nespôsobil alkohol.
V jeho organizme našli neznámu látku zmiešanú s vínom.
To znamenalo jediné.
Niekto pripravil pohár vopred.
Vyšetrovací tím otvoril prvé záznamy.
Na obrazovke sa objavil obyčajný deň.
Valéria odchádzala skoro ráno do práce.
Aleksander spal.
Terézia vošla do kuchyne.
Otvorila zásuvku.
Vybrala malý zväzok kľúčov.
A zamkla ich späť do vrecka zástery.
„Priblížte obraz,“ povedal Marek.
Technik zväčšil záber.
Neboli to obyčajné kľúče.
Jeden z nich patril malej kovovej skrinke v komore.
Presne tej, o ktorej Valéria hovorila.
O niekoľko dní neskôr kamera zachytila ďalší zvláštny okamih.
Fernanda vošla do domu veľmi skoro ráno.
Myslela si, že nikto nie je doma.
Vošla rovno do komory.
Po troch minútach vyšla s malou tmavou škatuľkou.
Keď začula zvuk auta, škatuľku rýchlo schovala pod kabát.
„Zastavte.“
Technik obraz zmrazil.
Marek sa pozrel na Valériu.
„Viete, čo to bolo?“
Valéria pomaly prikývla.
„Vyzerá to ako škatuľka, v ktorej Terézia uchovávala svoje lieky.“
Miestnosť znovu stíchla.
Ale to najdôležitejšie ich ešte len čakalo.
Na zázname z popoludnia 24. decembra sa objavila postava, ktorá vošla do jedálne úplne sama.
A v rukách niesla dva úplne rovnaké poháre na víno…
